Dávať deťom vreckové?

napísal Peter 02.10.2013

Dočítal som sa nedávno, že dvanásťročným deťom treba dávať vreckové. Aspoň tak v článku uverejnenom na stránke žena.pravda.sk radí odborník, pán Peter Kalčevský z neziskovej vzdelávacej organizácie Junior Achievement Slovensko.

Nesúhlasím. Možno preto, že zatiaľ nemám dvanásťročné dieťa, možno preto, že nie som odborník a dosť pravdepodobne preto, že články na žena.pravda.sk nie sú primárne pre mňa… A možno nesúhlasím preto, že mám na veľa finančných tém iný názor ako slovenský mainstream (čo mi – vzhľadom k tomu, ako na tom Slováci s peniazmi sú - nemusí byť úplne na škodu…)

1. V prvom rade, princíp vreckového je zlý. Prečo? Vreckovým totiž rodičia spravidla mienia naučiť svoju milovanú ratolesť hospodáriť s peniazmi. Čo z nej ale vychovajú, keď budú ich najšikovnejší a najkrajšia dostávať už odmalička peniaze len tak, mírnix-dírnix? Mám obavu, že dávaním peňazí prenič zanič z nich vychovajú bandu darmožráčov, ktorá bude mať pocit, že žiť roky rokúce na sociálnych dávkach a ešte si na ne nárokovať je v poriadku. Nie, nie je. Bez práce nie sú koláče.
Ak chcete zo svojich detí vychovať mládež, ktorá s peniazmi hospodári zodpovedne, nedávajte im vreckové. Dávajte im namiesto neho odmenu za vykonanú prácu.
2. Dvanásť rokov je neskoro. Už päťročné deti poznajú číslice a zvládajú základnú matematiku, tak načo premárniť sedem rokov ich života? Argument, že vtedy si dieťa “začne uvedomovať hodnotu peňazí a svoje potreby” tiež stojí na vode. Dieťa si hodnotu peňazí nezačne uvedomovať nikdy, ak ich dostáva len tak. Je pritom jedno, či má päť, dvanásť alebo tridsať. A čo sa týka potrieb, to tiež nie je vekom – aj my dospelí si často myslíme, že potrebujeme to, čo v skutočnosti iba chceme. Nie je tak?

Vreckovým dieťa veľa užitočného nenaučíte. Naopak, naučíte ho veci, ktoré sa vám o pár (desiatok) rokov môžu vypomstiť…

Deti sa o fungovaní peňazí potrebujú naučiť 4 základné princípy. Sú jednoduché, ale ich aplikácia si na strane rodiča vyžaduje cieľavedomú aktivitu a hlavne čas strávený s dieťaťom (viac k téme som napísal v článku Dieťa a peniaze). Áno, dať im raz za týždeň do ruky kus papiera je jednoduchšie. Ako ale všetci vieme, jednoduchšie je málokedy lepšie

__________
Ak sa vám článok zdá užitočný, podeľte sa oň: Facebook, Google+, Twitter, vybrali.sme.sk

Lepší vrabec v hrsti?

napísal Peter 05.09.2013

Máršmelou je taká tá malá špongiovitá zmes cukru, vody a želatíny obtiahnutá kukuričným škrobom. Z pohľadu zdravého stravovania celé zle, ale istý Walter Mischel to v 60-tych a 70-tych rokoch použil na niečo prudko zaujímavé. Jeho nápad sa volá Stanford marshmallow experiment.

Jeden máršmelou v hrsti, dva na streche

Mischel ponúkol testovanej skupine detí buď jeden máršmelou hneď, alebo dva neskôr, keď sa zhruba po 15-tich minútach vráti. Zaujímalo ho, koľko detí vydrží odolať pokušeniu skonzumovať “vrabca v hrsti” a koľko počká na “holuba na streche”.

Ukázalo sa, že iba málo detí siahlo po sladkostiach okamžite, väčšina sa pokúsila počkať. Z nich ale iba jedna tretina vydržala až do návratu dospelého (keď si predstavím, že ako dieťa sedím v miestnosti, kde si ostatné deti pochutnávajú na niečom, čo mám rád a doba, o ktorú sa má vrátiť človek s dvomi kúskami špongie plnej éčiek sa javí ako večnosť, nečudujem sa).

Experiment pokračuje

Mischel chcel zistiť niečo o uvažovaní detí v istom veku, ale v tom čase ešte netušil, že naozaj zaujímavý sa tento experiment stane až o desiatky rokov neskôr. Skupina detí, na ktorých sa pôvodný experiment uskutočnil, bola totiž sledovaná ďalej. A ukázalo sa, že deti, ktoré vydržali čakať dlhšie, mali po rokoch lepšie výsledky v rôznych testoch, dosiahli vyššie vzdelanie, dokonca mali lepší index telesnej hmotnosti (BMI). Na základe týchto a iných kritérií vedci usúdili, že ľudia, ktorí ako deti dokázali počkať na “holuba”, boli v živote úspešnejší. Akoby aj za morom učili svoje ratolesti, že trpezlivosť ruže prináša…

Oddialené uspokojenie

Auto, aké má sused. Kuchynský riad, ktorý má kamarátka. Dovolenka tam, kde boli minulý rok kolegovci. Dom v lokalite, kde stavia známy.
Chceme mať veci, ktoré nepotrebujeme a na ktoré v mnohých prípadoch nemáme. A všetko chceme najneskôr hneď. Väčšina z nás sa správa aj v dospelosti tak, ako menšia časť detí v pôvodnom experimente…

Zdá sa však, že nie vždy je vrabec v hrsti výhra:
1. Veci, ktoré získame bez predchádzajúceho odriekania, si vážime menej. Poznáme to ešte z detských čias: hračka, na ktorú sme si našetrili, pre nás bola oveľa vzácnejšia než tá, ktorú sme dostali.
2. Zbrklé rozhodovanie väčšinou nevedie k trvalým výsledkom. Náhle nadšenie zvykne rovnako náhle zhasnúť. Naproti tomu trvalé veci sa spravidla budujú postupne a pomaly. Alebo ešte inak: dočkaj času jak hus klasu.
3. Vždy bude niečo ďalšie, čo budeme chcieť. Židovský kráľ Šalamún to povedal takto: “Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním”. To, že šťastie sa neukrýva vo veciach všetci tušíme, niektorí vieme, ale takmer nikto z nás sa podľa toho nespráva.
4. Za okamžité uspokojenie nárokov treba vždy zaplatiť. A často dosť veľa. To, na čo si našetríte, je lacnejšie než to, čo splácate.
5. Oddialené uspokojenie býva hlbšie. Čitatelia tohto blogu sú dospelí ľudia, takže predpokladám, že príklady uvádzať nemusím, že?

Každý má na výber

Skúste sa vžiť do emócií detí, ktoré svoj máršmelou zjedli hneď, v momente, kedy iné deti dostali dve sladkosti. A predstavte si, aké hrdé boli deti, ktoré neskôr dostali dvojnásobnú odmenu. V ktorej skupine sa chcete v živote nachádzať?

Nechcem sa hádať s múdrosťou obsiahnutou v slovenskej ľudovej slovesnosti, ale zdá sa mi, že v tejto súvislosti sa “kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie” k pravde blíži viac ako “lepší vrabec v hrsti ako holub na streche“…

VIACmenej na Twitteri!

napísal Peter 27.08.2013

Od dnešného dňa môžete sledovať VIACmenej na Twitteri.

Budú sa tam objavovať informácie o publikovaných článkoch, stručné postrehy na aktuálne témy, zaujímavé citáty atď. Taktiež sa budem snažiť vyprovokovať rozbroje v prípade, že sa niekto (napríklad Zepter Finance, Tatra banka alebo ďalšie inštitúcie) nebude správať tak, ako sa patrí…

Ak ste na Twitteri, teším sa na debatu. Ak nie ste, môžete ju sledovať…

Ako ľudia z Zepter Finance zavádzajú

napísal Peter 26.08.2013

Možno ste sa stretli s človekom, ktorý vám ponúkal bankový účet krytý zlatom. Ponúkal vám možnosť otvoriť si účet v rakúskych Wiener Privatbank SE alebo Partner Bank AG, na ktorý ste mohli posielať peniaze pravidelne, alebo jednorázovo. Vaše eurá by sa tam premenili na investičné zlato, ktoré ste si mohli uložiť v trezoroch bánk, alebo si ho nechať poslať domov. A pravdepodobne ste počuli niečo aj o možnosti spolupráce a skvelých províziách…

Ten človek zrejme pracoval pre Zepter Finance a napriek tomu, že veľa z toho, čo vám hovoril, bolo v poriadku, v jednej, veľmi podstatnej veci, vás zavádzal.

Výraz “bankový účet krytý zlatom” totiž neznamená nič iné, ako “investovanie do zlata”. Je však pre ľudí prijateľnejší, lebo evokuje akúsi bankou garantovanú istotu a bezpečnosť uložených prostriedkov. Pri slove “investovanie” naopak mnohým ľuďom začne v hlavách blikať červené svetlo. Cepterfajnensák to vie, preto hovorí o “účte v banke”.

Keďže náš zlatý cepterdíler nemá od Národnej banky Slovenska licenciu na vykonávanie práce finančného agenta, celú pravdu vám povedať nemusel a nikto nad ním nemá dohľad. A tak vám, samozrejme, nepovedal o rizikách, spojených s investovaním. Konkrétne o tom, že keby ste na svoj “zlatý účet” poslali v auguste 2011 sumu €1.350 a v banke by sa eurá zmenili na zlato, v júni 2013 by ste si zo svojho účtu mohli vybrať iba necelých €900 (tieto čísla nie sú vymyslené, vychádzajú zo skutočnej ceny unce zlata v uvedených obdobiach).

Investovanie má svoje zákonitosti. Ak ich poznáte, “odborníci” z Zepter Finance a im podobní vás neobabrú. Ak tieto zákonitosti nepoznáte, platí pravidlo, že neznalosť neospravedlňuje…

7 vecí, ktoré potrebujete vedieť o investovaní

napísal Peter 19.08.2013

O investovaní existujú stovky kníh a tisíce portálov majú stále o čom písať. V jednom článku sa o ňom teda celkom určite nedá povedať všetko.
Preto je hlavnou ambíciou tohto textu priblížiť čitateľoví základné princípy, ktoré sa v čase nemenia (práve časté zmeny na trhu sú hlavným dôvodom toho, prečo o investovaní neustále vznikajú nové články a publikácie).
Avšak už aj tieto základy stačia na to, aby bežný človek nerobil vo svojom finančnom živote hlúpe rozhodnutia a každý, kto sa nimi riadi, môže kľudne spávať.

 1. Čo je investovanie?

Investovanie je použitie finančných prostriedkov na dosiahnutie budúceho zisku vo forme zhodnotenia, výnosu alebo pasívneho príjmu:
• v prípade zhodnotenia premeníte hotovosť na inú formu majetku s tým, že keď o stanovený čas premeníte túto formu majetku späť na hotovosť, predpokladáte, že jej hodnota bude vyššia; príkladom sú cenné kovy (investičné mince, tehličky), starožitnosti, umenie, či pozemky;
• pri zisku vo forme výnosu svoje peniaze de facto požičiate inštitúcii (banka, investičná spoločnosť), ktorá s nimi obchoduje, dosiahne nejaký zisk a vám vyplatí časť tohto zisku; jedná sa napríklad o kúpu akcií, dlhopisov alebo podielov vo fondoch;
• o pasívnom príjme hovoríme v prípade, ak máte hotovosť, za ktorú kúpite niečo, z prevádzky čoho vám plynie zisk; môže ísť o prenájom nehnuteľnosti (bytu, garáže, komerčnej nehnuteľnosti), zariadenia, strojov a podobne.

V tomto článku budem investovaním častejšie myslieť dlhodobý proces kumulovania hmotného bohatstva, než rôzne druhy obchodovania a špekulácií na burze.

2. Investičný trojuholník

Ak ste niekedy boli na nejakom finančníckom školení, určite ste videli takýto investičný trojuholník:

VIACmenej_investicny-trojuholnik_v1 Jeho zmyslom je ilustrovať skutočnosť, že pri každej investícii je potrebné brať do úvahy tri faktory spojené s investovaním: riziko, výnos a likviditu (t.j. premenenie investície späť na hotovosť; napríklad v prípade investovania do nehnuteľnosti sa likviditou myslí čas, za ktorý je investor schopný danú nehnuteľnosť predať).

Ja osobne investičný trojuholník kreslím trochu inak. Podľa mňa je táto verzia lepšia preto, že sa na nej dajú ilustrovať vzájomné vzťahy medzi týmito parametrami (čím bližšie je gulička napríklad k strane “nižšie riziko”, tým bezpečnejšia je daná investícia):VIACmenej_investicny-trojuholnik_v3
zelená investícia je takmer bezriziková, ale to znamená, že od nej nemôžete očakávať vysoký výnos ani rýchly zisk. Najlepšou ilustráciou takejto investície je termínovaný vklad v banke: peniaze tam budú ležať povedzme 3 roky, získate pár percent (ktoré pravdepodobne ani nepokryjú infláciu za dané obdobie), ale riziko, že o svoje prostriedky prídete, je takmer nulové;
• v prípade červenej investície očakávame rýchly zisk a vysoký výnos, čo je ale spojené s veľmi vysokým rizikom. Môže ísť napríklad o špekulatívny intradenný obchod (tzn. nákup a predaj sa uskutočnia v rámci jedného dňa): ak tušíte, že sa na burze v daný deň odohrajú veci, ktoré poženú napríklad cenu ropy prudko nahor, nakúpite ráno ropu a očakávate, že večer ju predáte s veľkým ziskom. Šanca, že vám to vyjde, je samozrejme malá a riziko vysoké;
modrá investícia môže byť napríklad kúpa obrazu od vychádzajúcej umeleckej hviezdy – očakávate, že ho po čase predáte s veľkým ziskom. V tejto investícii je istá miera rizika a hlavne, chvíľu potrvá, kým sa autor stane známym a jeho obrazy budú vzácne.

Portfolio každého investora by malo byť namiešané z rôznych typov investícií (pozri 5.). Ich konkrétny vzájomný pomer závisí od profilu investora (konzervatívny, vyvážený, agresívny), investičného zámeru a investičného horizontu.

Jedna z praktických aplikácií investičného trojuholníka: ak vám niekto sľubuje vysoké výnosy za krátky čas, vedzte, že tam niečo “smrdí” (spomeňte si na BMG Invest a Horizont Slovakia).

3. Ak neinvestujete, strácate

Prísne vzaté, za investovanie by sme mali považovať iba také finančné transakcie, pri ktorých investor dosahuje reálny a nielen nominálny zisk, tzn. tie, ktoré porážajú aktuálnu mieru inflácie. Viac o inflácii a o reálnej a nominálnej hodnote peňazí si môžete prečítať v článku o sporiacich účtoch.
Povedzme, že si chcete sporiť na dôchodok (lebo čosi vám hovorí, že od štátu toho veľa nedostanete): ak si budete sporiť na bežnom alebo sporiacom účte v banke, za desiatky rokov vaše peniaze vďaka inflácii stratia veľa zo svojej hodnoty (kúpnej sily). Potrebujete teda svoje peniaze dávať niekam, kde dosiahnu aspoň taký výnos, ako je aktuálna inflácia; v ideálnom prípade by váš výnos mal mať pred infláciou veľký náskok.
Problém je, že produkty, u ktorých je výnos vyšší ako inflácia, vám nikto nebude garantovať, takže je s nimi spojené väčšie či menšie riziko (pozri 2.).

4. Otroci všetkých bánk, počkajte s investovaním

Dve zo základných pravidiel bezpečného investovania hovoria, že človek by nemal investovať požičané a nemal by investovať to, čo si nemôže dovoliť stratiť. Z toho vyplýva, že investovať by nemal človek, ktorý je zadĺžený (investovanie požičaného) a ani ten, kto nemá nastavené dostatočné finančné rezervy (investovanie toho, čo môže človek veľmi skoro potrebovať a teda by nemal riskovať, že o to príde).
Predstavte si, že si od brata alebo sestry požičiate peniaze a ešte predtým, ako ich vrátite, si ako investíciu kúpite nádherný obraz od renomovaného umelca. Ako sa bude cítiť súrodenec? Čo ak bude súrne potrebovať, aby ste peniaze vrátili? A čo na tejto skutočnosti mení fakt, že banka nemá cit a povedala vám, že tie peniaze od vás ďalších 30 rokov zrejme nebude chcieť?
Mimochodom, pojem “otrok” v nadpise odstavca som nevymyslel ja, už staroveké príslovie hovorí, že “dlžník je otrokom veriteľa” (viac v článku o úveroch, pôžičkách a dlhu).

5. Nedávajte všetky vajíčka do jedného košíka

Odborne sa to volá diverzifikácia investičného portfólia. V praxi ide o to, že ak stavíte všetko na jednu kartu, pravdepodobnosť, že prídete o všetko, sa prudko blíži k 100%. Ak ale necháte časť peňazí na termínovanom vklade v banke, za časť peňazí kúpite zlaté investičné mince, niečo dáte do realitného fondu, niečo do korporátnych dlhopisov, za ďalšie kúpite ornú pôdu, ktorú budete prenajímať nejakému JRD a k tomu kúpite obraz od známeho maliara, šanca, že to všetko stratí hodnotu a vy prídete o všetko, je mizivá. Pri investovaní teda vždy použite niekoľko “košíkov”.
A neinvestujte do niečoho, v čom sa nevyznáte. Ak vám niekto posunie papier na podpis bez toho, aby vám podrobne vysvetlil, o čo ide, odmietnite. Neinvestujte do zbierky známok, ak ich poriadne nepoznáte – podvodníkov je všade stále viac…

6. Priemer je v pohode

Ak kúpite napríklad zlato pred tým, ako jeho hodnota začne stúpať a predáte vtedy, keď bude na vrchole, zarobíte. Ak kúpite, keď bude najdrahšie a budete potrebovať predať, keď padne, o svoje peniaze ste prišli (tento scenár je v reálnom živote oveľa bežnejší). Ak nemáte čas alebo náturu na to, aby ste podrobne sledovali a študovali vývoj trhu (v takomto prípade by ste už vlastne boli obchodník na burze a nie bežný investor), riešenie je tzv. cost averaging. Ak totiž investujete pravidelne (povedzme každý mesiac po €100 namiesto €1200 raz za rok), raz kúpite lepšie, raz horšie a po spriemerovaní budete v pohode aj bez neustáleho sledovania trhu.

V nasledovnom príklade sú čísla pre lepšiu ilustráciu a ľahšie počítanie vymyslené; zlato nikdy v histórii nemalo takúto extrémnu volatilitu (t.j. kolísavosť).

Zelený investor dostal na Vianoce €1.200 a hneď v januári za ne kúpil zlato. V tom čase mala unca zlata (trójska unca = 1oz = 31,1g) hodnotu €200, takže kúpil 6oz. V auguste sa rozhodol, že ich predá a dobre urobil – zlato malo vtedy najvyššiu hodnotu v danom roku. Predal 6oz po €1.200, spolu za €7.200. Dosiahol zisk €6.000 za 7 mesiacov.

VIACmenej_cost-averaging_graf_zisk

Červený investor sledoval cenu zlata, videl, že stúpa a keď konečne v auguste nabral odvahu, kúpil za tých istých €1.200 iba 1oz. Potom cena začala padať, on spanikáril a v októbri všetko predal, lebo sa bál, že cena bude padať ďalej. Urobil najhorší možný obchod v danom roku – za 2 mesiace prišiel o €600.
(Pozn.: Najistejší spôsob, ako sa zabiť na húsenkovej dráhe, je vyskočiť z nej… Keby červený investor “nevyskočil” a svoje zlato podržal ešte 2 mesiace, jeho strata by nebola taká výrazná a možno by zlato na budúci rok dokonca prekonalo svoje tohtoročné maximum).

VIACmenej_cost-averaging_graf_strata

Modrý investor sa nesnaží načasovať svoje nákupy a predaje podľa vývoja trhu. Jednoducho každý mesiac kúpi zlato za €100. Raz kúpi viac uncí, inokedy menej (v januári kúpil za €100 pri cene €200 za uncu 0,5oz, vo februári 0,4oz, v marci 0,25oz atď). V decembri má spolu takmer 3 unce zlata po €800/oz, spolu cca €2.400 (po odrátaní toho, čo investoval, je čistý zisk €1.200, čiže dosiahol zhodnotenie 100% p.a.). V konečnom dôsledku na tom nie je tak skvele ako zelený, ale ani tak katastrofálne ako červený. Toto je cost averaging.

VIACmenej_cost-averaging_graf

7. Etické investovanie

Ak investujete do niečoho, čo fakt dobre vynáša, možno je načase sa spýtať, prečo je to tak. Požičali ste svoje peniaze niekomu, on s nimi niečo urobil, zarobil a dáva vám časť z tohto zisku. Čo s tými peniazmi urobil, keď sa mu tak darí? Zainvestoval do spoločnosti, ktorá sa venuje biotechnológiám, génovému inžinierstvu, klonovaniu, poprípade do zbrojárskeho, pornografického, alebo farmaceutického priemyslu? Viete vôbec, čo svojimi peniazmi podporujete? Poznáte, čo presne robí fond, v ktorom máte peniaze?
Možno si poviete, že riešením sú vzácne kovy – zlaté a strieborné tehličky a mince. Možno to nie je celkom tak. Tušíte, v akých podmienkach robotníci tieto komodity ťažia v krajinách tzv. tretieho sveta? Že sú to v podstate otroci? A viete napríklad, aký efekt na životné prostredie majú kyanidové zlaté bane? Naozaj to chcete podporovať len preto, aby ste na tom vy boli lepšie?

Pri etickosti investovania ide do veľkej miery o to, kde má človek svoje morálne hranice. Môže sa zdať, že ak ste v tomto ohľade veľmi citliví, jediný vám vyhovujúci fond je Ponožkafond…
Ale možno sa predsa niečo nájde:
• pôda: ak kúpite niekoľko hektárov ornej pôdy a prenajmete ju biofarmárovi, neurobíte nikomu a ničomu žiadnu ujmu. Alebo ak kúpite záhradu s chatkou a dovolíte slušným ľuďom bez domova, aby tam bývali a pestovali si tam zeleninu, nielenže pravdepodobne stúpne hodnota záhrady, ale navyše ste pomohli ľuďom v núdzi;
• nehnuteľnosti: môžete kúpiť byt alebo garáž a prenajať ich. Budete mať pasívny príjem, nikomu a ničomu neubližujete a navyše váš byt časom nadobudne vyššiu hodnotu ako má teraz;
• známy lokálny biznis: povedzme, že kamarát rozbieha biznis, ktorý sa vám pozdáva – požičiate mu a on vám bude dávať dohodnuté percento zo zisku; alebo môžete pomôcť niekomu cez program mikropôžičiek Kiva;
• starožitnosti: v tých sa ale musíte vyznať. Vyžadujú si teda veľa času a v prípade, že nebudete zbierať len pohľadnice a mince, aj priestoru na skladovanie nábytku a sôch…

Záver

• Investujte
• Pri investovaní r
ozmýšľajte a zachovajte rozvahu
• Investujte len to, čo je vaše
• Neinvestujte to, čo si nemôžete dovoliť stratiť

• Rozložte riziko
• Investujte menej a pravidelne
• Neubližujte svojím investovaním okoliu