Podlaha – plocha, cez ktorú sme najčastejšie v kontakte s našim domovom. Keď sa presúvame, keď stojíme, napríklad pri varení, a často aj keď sedíme. Niekedy si sadneme aj priamo na ňu, občas dokonca aj ľahneme. Možno aj preto venujeme tak veľa energie jej údržbe.
Keď však príde na jej výber pri novostavbe či rekonštrukcii, akoby sme na to všetko zabudli. Primárne hľadáme najlepší prienik dobrého výzoru a nízkej ceny a na užívateľské kritéria nekladieme príliš veľký dôraz. Koniec koncov tento prístup je charakteristický pre našu konzumnú spoločnosť. Veľa ľudí si kúpi veci, ktoré nepotrebujú, zle sa používajú alebo sú nepohodlné, len preto, že sú lacné a dobre vyzerajú.
Šetriť tam, kde to má zmysel
Keďže nie som papučový človek ale naopak, rád si užívam chodenie naboso, to aká je podlaha na pocit bolo pre mňa podstatné kritérium. Dôležitými boli aj vzhľad a údržba. Samozrejme, nedá sa iba určovať si nároky a v niečom musí človek aj ustúpiť. V našom prípade bola ústupkom vyššia cena. Pozerali sme sa na to však racionálne – našich 50 m2 nie je plocha, ktorá by nás finančne zrujnovala a hlavne treba tento výdavok vnímať v čase. Čo to znamená?
Zaplatiť o 3000 eur viac za podlahu sa môže niekomu zdať až trestuhodné, avšak pozerať sa na to z pohľadu okamžitej spotreby nie je fér. Zoberme si analogicky taký účet za telefón. Keď máte neobmedzený internet, telefonovanie aj SMS, stojí vás to 20 eur za mesiac (ak viac, mali by ste vážne uvažovať o zmene operátora). Keby ste si mali predplatiť telefón na 20 rokov dopredu, vyšlo by vás to 4800 eur. Naozaj však toľko voláte a SMSkujete? A možno aj tých dát by vám stačilo menej, veď doma, v práci aj vo verejnej doprave máte wifi. Pri 11 GB internete by ste takto mohli mať účet aj polovičný. Vyhadzujete tak 2400 eur za niečo, čo ani nevyužijete.
Áno, pozerať sa na účet za telefón z pohľadu 20 rokov je pritiahnuté za vlasy. Rovnako, ako pozerať sa na výdavky za podlahu z pohľadu jedného roka. Ak nechceme plytvať prírodnými zdrojmi ani našimi peniazmi, mali by sme novú podlahu využívať najmenej 20 rokov, najlepšie však ešte oveľa dlhšie.
Sme zvyknutí hodnotiť každodenné, každomesačné a nanajvýš každoročné výdavky. Preto by sme si mali aj cenu podlahy prepočítať z takéhoto hľadiska. To nám pomôže rozhodovať sa viac racionálne. Zaplatiť niekoľko eur mesačne navyše za o niekoľko tried kvalitnejšiu vec zrazu neznie tak hlúpo. Šetriť by sme mali tam, kde to reálne nepocítime, ako sú síce malé ale zbytočné poplatky, či už za vedenie účtu, za telefón, vyšší úrok na hypotéke alebo veci ktoré si kúpime len preto, že sú lacné.
Minimalizmus medzi podlahami
Čo si predstavíte, keď sa povie minimalistická podlaha? Pre mňa je jednoznačnou kráľovnou liata podlaha. Jednoliaty povrch bez zbytočných rušivých elementov, ktorý sa navyše jednoducho udržiava, pretože je hladký a nemá problémy s vodou. Podlahový minimalizmus dotiahnutý k dokonalosti!
Keďže môj dedko bol stavebný inžinier, spravil zo stavby svojho domu akési pokusné laboratórium. Jedným z pokusov bola aj liata podlaha, celkom možno prvá vo vtedajšom Československu. A ako to už pri prvých pokusoch býva, nezvyknú sa hneď podariť. Naša podlaha vydávala vždy po umytí veľmi špecifickú “vôňu”. Rodičia sa ju aj preto rozhodli neskôr vymeniť za dlažbu.
Našťastie dnešné liate podlahy si prešli ďalekú cestu a tzv. epoxidové živice nemajú už po umytí žiadnu arómu. Zvoliť si dokážete prakticky akúkoľvek farbu, a pre tých, ktorí sa obávajú jednofarebného povrchu existuje množstvo možností. Od rôznofarebných čipsov rôznej veľkosti až po jedinečné nepravidelné obrazce. Pri liatej podlahe vám nikdy nehrozí opakovanie sa vzoru ako pri imitáciách dreva či dlažbe.
Liata podlaha s jemným vzorom. 
Liata podlaha s čipsami.
Liata podlaha však nie je ani zďaleka dokonalá a má aj svoje slabé stránky. Okrem o niečo vyššej ceny je jej najväčšou slabinou jej najväčšia pýcha – jednoliaty povrch. Keď sa dlažba poškodí, prípadne sa pod ňou niečo pokazí, vysekáte nanajvýš niekoľko dlaždíc tak, že si po oprave nikto nič nevšimne. Podobné je to aj s plávajúcou podlahou. Pri liatej podlahe túto možnosť nemáte. Samozrejme, že lokálne opravy sú možné, s tým, že po nich nezostane žiadna stopa sa však môžete rozlúčiť. Práve tento fakt zohrával veľkú úlohu pri našom rozhodovaní sa, či pod liatu podlahu dať alebo nedať podlahové kúrenie. O tom ale viac inokedy.
Prírode sa nič nevyrovná
Prírodné materiály skrátka nemajú konkurenciu a čo sa týka podláh, vyniká medzi nimi drevo. Príjemné na dotyk aj na pohľad, pridá vášmu obydliu niekoľko bodov na stupnici hygge. Na druhú stranu je cenovo náročnejšie a vyžaduje si pravidelnú starostlivosť, aby zostalo v dobrej kondícii. Človek, tvor mimoriadne vynaliezavý a lenivý sa to pokúsil obísť náhradami ako sú rôzne laminátové či vinylové podlahy. Jednoduchá pokládka, nižšia cena a prakticky nulová starostlivosť.
Dilema je tu preto omnoho väčšia a pokiaľ nie ste bosonohý fajnšmeker ako ja, rozdiel pri kvalitnejšej imitácii možno ani nepostrehnete. A preto je toto rozhodnutie oveľa viac o subjektívnych preferenciách. Jedinými objektívnymi výhodami parkiet sú nikdy sa neopakujúci vzor a ekológia. Nič lepšie ako čisté drevo, ktorým viažeme uhlík priamo pod našimi nohami už asi nevymyslíme.
Pokiaľ si chcete pocit skutočného dreva užiť ešte viac a zároveň byť ešte o čosi ekologickejší mali by ste určite pri finálnej úprave parkiet pouvažovať o tvrdom voskovom oleji namiesto klasického lakovania. Prírodný olej s tvrdým voskom zvýrazní štruktúru dreva, impregnuje ho a chráni, zatiaľ čo mu stále umožňuje dýchať. Na rozdiel od laku (a liatej podlahy) sú možné aj lokálne opravy, bez toho aby to bolo vidieť.
Cenou za tieto výhody je však väčšia citlivosť takéhoto povrchu. Na umývanie môžete použiť iba na to určené pripravky, pretože tie bežné by vosk a olej rozpúšťali. Odolnosť takejto úpravy voči intenzívnemu používaniu je tiež nižšia a preto sa nehodí na frekventované miesta ale skôr do bytov a domov. Aj tu však treba dávať pozor – ak máte na kancelárskej stoličke bežné plastové kolieska a nie gumené, budete pod ňu potrebovať podložku.
Keďže ide o prírodné materiály, je potrebné ich z času na čas obnoviť. Pri dobrej starostlivosti to však môže znamenať, že raz za 5 rokov prejdete voskovým olejom exponované časti podlahy, prebytočný voskový olej utriete, a môžete fungovať ďalej.
Ako sa rozhodnúť?
Rozhodnite sa určite podľa toho, čo sa páči vám. Viac ako o cene však skúste popremýšľať o tom, aké to bude žiť každý deň v domácnosti s tou ktorou podlahou. Ak sa vám aj zapáči nejaká drahšia možnosť, prepočítajte si ju napríklad “na mesačné splátky”, aby ste si vedeli lepšie vyhodnotiť, či vám to za to stojí alebo nie. Podlahu si predsa kupujeme raz, maximálne dvakrát za život. Ak rekonštruujete, vždy je z ekologického hľadiska dobré zvážiť zachovanie pôvodnej podlahy, alebo jej využitie inde. Naša dlažba putovala na vydláždenie pivnice a pri parketách sme dlho uvažovali o ich záchrane. Bohužiaľ však už boli v takom stave, že cenovo a predovšetkým časovo bolo výhodnejšie kúpiť parkety nové. Tie pôvodné sme však nevyhodili – venovali sme ich pánovi, ktorý je učiteľ technickej výchovy a zrepasuje si ich v školskej dielni. 🙂