Ovplyvnila súčasná pandémia aj Váš prístup k oblečeniu alebo ste pri nakupovaní len presedlali z obchodných centier na internet? Asi ste už počuli o zlých pracovných podmienkach panujucich v odevnom priemysle a možno aj o dopadoch na životné prostredie. Zamysleli ste sa ale niekedy nad dopadmi, ktoré má náš súčasný prístup k oblečeniu na naše vlastné životy?
Hovorí sa, že šaty robia človeka. Znamená to teda, že viac šiat zvyšuje aj tento ich magický efekt? Možno práve toto obdobie je skvelou príležitosťou zamyslieť sa aký úžitok, a či vôbec, nám naše doterajšie konzumné správanie prinieslo.
Kupuj čo sa ti páči, aj keď to nepotrebuješ
Jedna z mála vecí, na ktoré mala pandémia z môjho pohľadu pozitívny vplyv (teda okrem rozširovania tukových zásob) je uvedomenie si, ako je doterajšie nakupovanie oblečenia neudržateľné. Ešte pred jej nástupom som počas nakupovania identifikoval v obchodných centrách dva typy ľudí. Prvý, riadiaci sa rovnicou nízky vstup, vysoký výstup, a druhý, s rovnicou vysoký vstup, vysoký výstup.
Osobne som sa radil do prvej skupiny, pričom dnes viem, že ani jeden spôsob nakupovania nie je dobrý pre mňa, ani pre prírodu. Oba totižto sledujú mantru „kupuj čo sa ti páči, aj keď to nepotrebuješ“, v mojom prípade ešte s dodatkom “veď je to lacné”.
Dlho som vnímal, že tempo, ktoré diktuje odevný priemysel, je príliš rýchle pre niekoho, kto by chcel byť šetrný k prírode. Nešlo len o rýchlosť s akou sa striedali trendy, ale aj o kvalitu, ktorá bola prispôsobená tomuto tempu. A presne počas týchto úvah prišla pandémia a s ňou nútená zmena životného štýlu. Vďaka tomuto zásahu “vyššej moci” sa môj prístup k nakupovaniu konečne spriatelil s mojim vnútorným ekologickejším ja. Už som nechcel vlastniť veľa lacných vecí, len aby som ich mohol striedať, pokiaľ vydržia iba jednu sezónu a negatívne zaťažia prírodu.
Viac oblečenia, menej úžitku
Jednoduchým príkladom, kedy človek neľutuje nakúpiť väčšie množstvo oblečenia, pretože je lacné, sú tričká, ktoré stoja pár eur za kus. Načo sa pri takej cene obmedzovať a kúpiť si iba jedno? A tu sa objavuje hneď niekoľko problémov. Ten najviac očividný asi tušíte – lacné oblečenie často stratí veľmi rýchlo kvalitu už po pár opraniach. To nás v konečnom dôsledku privedie k potrebe nahradiť ho novými kusmi. Nakoniec ani toľko neušetríme, zato sme však dali prírode poriadne zabrať. O tom ale až za chvíľu.
Nemenej dôležité sú však aj dopady na nás samotných. Čím viac oblečenia, tým viac možností, ako ho skombinovať, a tým väčšia dilema, čo si obliecť. Na prvý pohľad to znie ako banalita, výskumníci ale zistili, že naša schopnosť robiť rozhodnutia nie je nekonečná, ale naopak – ide o vyčerpateľný zdroj. Odborne sa tomu hovorí únava z rozhodnutia (decision fatigue) a príliš veľa rozhodnutí vedie k ich znižujúcej sa kvalite. Načo teda zbytočne mrhať týmto cenným zdrojom na menej dôležité rozhodnutia ako je aj “Čo si dnes oblečiem?”. S vlastníctvom veľkého množstva vecí ide často ruka v ruke aj akýsi pocit psychického zahltenia, ktorý s únavou z rozhodnutí priamo aj nepriamo súvisí. Preto každý minimalista vie, že viac vecí, nás môže paradoxne robiť menej spokojnými.
Všetko má svoju cenu
Extrémne nízka mzda, dlhý pracovný čas a katastrofické pracovné podmienky, či dokonca detská práca. To sú pojmy, ktoré sa s odevným priemyslom bežne spájajú. Keď sme však v obchode, málokto z nás si na ne spomenie a berie ich pri rozhodovaní do úvahy.
Zaslepení nízkymi cenami a výhodnými zľavami zabúdame, že až 98 % ľudí pracujúcich v tomto priemysle nezarába ani životné minimum. Pracujú v zlých podmienkach aj viac ako 10 hodín denne a suroviny ako napríklad bavlnu máme aj vďaka detskej práci. Všetko má svoju cenu, a keď ju nie sme ochotní zaplatiť my pri pokladni, musia ju za nás platiť ľudia v krajinách tretieho sveta a samozrejme príroda.
Emisiami skleníkových plynov, je odevný priemysel zodpovedný až za 10 % celkového ľuďmi vyprodukovaného CO2, čo je viac ako medzinárodné lety a námorná doprava spolu. Rovnako predstavuje 20% podiel na celkovom znečistení vody v dôsledku farbenia a konečnej úpravy odevov. Pri výrobe jedného trička sa v priemere spotrebuje 2700 litrov vody, čo je množstvo, ktoré by vystačilo pre jedného človeka na 2,5 roka.
To ale nie je všetko. Vedeli ste, že pri praní syntetických textílií sa do vôd uvoľňujú mikroplasty tvoriace až 35% primárnych mikroplastov uvoľnených do životného prostredia? Všetky tieto dopady na životné prostredie nie sú v cene oblečenia vôbec, resp. sú len minimálne započítané. Cenu platí príroda a s ňou nie len budúce generácie, ale už aj tá naša.
Oblečenie ako odpad
Nekvalitné látky, lacná výroba vďaka vykorisťovaniu, ničenie životného prostredia a skrátenie životného cyklu. Vďaka tomu všetkému oblečenie výrazne zlacnelo a stalo sa dostupnejším. Za posledných 20 rokov vzrástol jeho nákup o ohromujúcich 400%. To sa prejavilo aj v našich odpadových nádobách. Na jedného Európana ročne pripadá až 11 kg textilného odpadu. Tie smerujú do spaľovní alebo na skládky a len menej ako 1% sa recykluje. Ak si chcete o tejto téme prečítať viac, tak môžete tu, tu a tu.
A pokiaľ patríte medzi tých, čo hádžu nepotrebné oblečenie do na to určených kontajnerov, s dobrým pocitom, asi ste zabudli na základnú odpadovú poučku: Najlepší odpad je taký, ktorý vôbec nevznikne. Preto majme na pamäti, že keď si kúpime niečo nové, tvoríme odpad, ale keď si kúpime niečo z druhej ruky, tak tvorbe odpadu naopak zabraňujeme. A až to je dôvod na dobrý pocit.
Nakupovanie či vymieňanie vecí z druhej ruky nemusí byť pre každého, je však dobrou alternatívou pre tých, čo si radi častejšie spestrujú svoj šatník. Pre tých ostatných je najlepšou cestou nakupovanie s rozvahou a od značiek ktoré sa správajú zodpovedne. Ale o tom čoskoro samostatný blog. Jedno je však isté. Nie šaty robia človeka, ale to ako ich nakupujeme z nás môže spraviť ľudí.