Ak ste o kompostovaní už niečo počuli, a uvažujete, že sa k domácemu kompostovaniu sami pridáte, prípadne ste si už kúpili aj kompostér a teraz rozmýšľate ako začať, tak tento blog je určený práve pre vás. Rozoberieme si všetky kroky, ktoré nám pomôžu úspešne si založiť vermikompostér.
V našom Úvode do vermikompostovania sme si povedali základné informácie o tom, čo je to vermikompostér a aké má výhody pre nás aj pre prírodu a dokonca sme “zabrdli” aj do jeho obyvateľov – kalifornských dážďoviek. Dúfame, že sa nám podarilo motivovať vás začať premýšľať o domácom kompostovaní. Ak ste sa náhodou dostali až do štádia vážnych úvah, prípadne ste už podnikli prvé kroky objednaním či výrobou vlastného kompostéra, potom určite oceníte aj tento článok, kde si rozoberieme ako na to.
0. Kompostér
Nultým krokom je zabezpečenie samotného kompostéra. Pokiaľ ho ešte nemáme, tak je najvyšší čas ho objednať, prípadne vyrobiť.
1. Podstielka
Ak ho už máme, môžeme začať s prvým krokom. Tým je založenie podstielky pre dážďovky. Je to životný priestor, kde budú žiť svoje krátke, ale radosťou naplnené životy, s vedomím dobre vykonanej práce umrú a ich zvyšky sa zkompostujú. Na začiatok nám bude stačiť jedno poschodie. Ak ich máme viac, odložíme si ich na neskôr. Podstielku vytvoríme z uhlíkatého materiálu, napríklad natrhaním obalov od vajíčok, roliek od toaletného papiera, použitých papierových/kuchynských servítok alebo aj z novín (ale tých z bežného recyklovaného papiera – žiadne fancy lesklé časopisy).
Pokiaľ chceme dážďovkám dopriať akýsi uhlíkatomateriálový luxus, môžeme podstielku založiť aj z lístia, hoblín, slamy alebo iných uhlíkatých materiálov, ktoré buď nazbierame vonku, prípadne si ich rovno objednáme v eshope, kde predávajú aj kompostéry a dážďovkové násady. Tu je dobré spomenúť, že v prípade “prírodnejších” uhlíkatých materiálov sa nevyhneme tomu, že si s nimi prinesieme aj viac prírody. Obyvateľstvo kompostéra tak môže byť o niečo rôznorodejšie než bežne. V každom prípade netreba hneď panikáriť. V kompostéri toho vždy bude žiť viac, ako iba naše kalifornské paničky. V prípade, ak máme nepotrebnú kvetináčovú zeminu, môžeme na podstielku prisypať aj z nej, aby sme to dážďovkám ešte viac uľahčili. Hrúbka podstielky by mala byť aspoň 3 cm.
2. Vlhkosť
Podstielku dostatočne navlhčíme. Samotný bioodpad je z veľkej časti tvorený vodou, a preto by s vlhkosťou nemal byť neskôr problém. Na začiatku je však potrebné tomu trochu pomôcť, najlepšie pomocou rozprašovača s vodou. Neskôr sa nám môže objaviť skôr opačný problém, keď budeme mať vlhkosti priveľa. Na jej stiahnutie nám najlepšie poslúži práve suchý uhlíkatý materiál. Vlhkosť by mala byť taká akurát (rozumej ani sucho, ani mokro, čiže také májové počasie). To, či sme dosiahli prijateľné rozmedzie uvidíme aj tak, že dážďovky prestanú loziť po vnútorných stenách a upokoja sa.
3. Ďážďovky
Keď už máme “ustlaté”, nasťahujeme samotné dážďovky. Ony sa už zahrabú do podstielky samé. Nezabudneme im dať meno, ako sa na správne domáce zvieratká patrí. Je to aj predpoklad ich budúcej spokojnosti! Naše sa volajú Žofky.
4. Bioodpad
Keď už si dážďovky spokojne lozia v novom príbytku, je čas nachystať samotný bioodpad – tiež nazývaný dusíkatý materiál. Patria sem rôzne zvyšky zo zeleniny, vňate, zvyšky ovocia, kávová usadenina, uhynuté a suché časti rastlín.
Pri ovocí ale pozor, žiadne citrusové plody! Tým sa podarilo vyhubiť už nejeden kompostér. Nevhodné sú tiež výrazne aromatické alebo pikantné veci, napríklad zázvor alebo chilli (čo sa týka cibule a cesnaku, tieto sme im dávali a všetko zjedli, takže pri nich platí, že menšie množstvo dokážu tolerovať). Samozrejme, nedávame im ani kosti, mäso a mliečne výrobky. S nedojedenými zvyškami hotových jedál tiež opatrne. Dážďovky okrem výrazných korenín nemajú rady ani príliš slané alebo mastné jedlá. Jedlo im podávame nakrájané na čo najmenšie kúsky, niekto ho aj mixuje do kašovitej konzistencie (čo je ale podľa nás zbytočná strata času a elektrickej energie, keďže naše dážďovky nie sú také starenky, aby si nevedeli požuť vlastné jedlo).
Dôležitá je aj pestrosť a vyváženosť stravy. Dávať dážďovkám iba kávové zvyšky ich asi nepoteší, aj keď im chutia. Tieto navyše kompostér zakyslujú, čo môže spôsobiť premnoženie kyslomilných roztočov. Na stiahnutie kyslosti sú potom veľmi dobré rozdrvené škrupinky od vajíčok.
Nezabúdame ich kŕmiť pravidelne podľa miery, akou stíhajú bioodpad skonzumovať. Ak ich prichytíme pri tom, ako nestíhajú jesť a máme veľa odpadu, dobrým riešením je zamraziť ho na neskôr. Ako rýchlo odpad spracúvajú závisí od veľkosti kúskov na aké im ho krájame, veľkosti populácie a času zabehnutia kompostéra. Ale určite nič nepokazíme, keď sa na začiatku budeme riadiť pravidlom radšej menej ako viac, aby sme sa vyhli hlavnému postrachu domáceho kompostovania – muškám.
5. Starostlivosť
Keď sa už kompostér rozbehne, sú s ním len minimálne starosti. Pravidelne kontrolujeme vlhkosť a zásoby jedla. Ak máme viac poschodí, staráme sa, aby dážďovky vedeli medzi nimi ľahko prechádzať a to tým, že zaistíme, aby sa aspoň časť obsahu spodného poschodia dotýkala toho ďalšieho. Skontrolovať treba aj spodný zásobník, do ktorého dážďovky rady prepadávajú a nevedia sa z neho samy dostať. Treba ale konať rýchlo, keďže sú svetloplaché, snažia sa utiecť pod ochranne sito k dážďovkovému čaju. Preto nie je zlé z času na čas všetok čaj vypustiť a vybrať ich aj odtiaľ skôr, ako uhynú. Okrem bioodpadu, občas doplníme aj uhlíkatý materiál, keďže aj ten je pre dážďovky potravou a časom sa “stráca”.
Ako vidíte, nie je to nič zložité a ak vás zatial nič neodradilo a ste pevne rozhodnutí začať, budeme radi ked sa s nami podelíte o vaše skúsenosti. My sme tie naše zhrnuli v poslednom blogu z tejto série – Užitočné tipy a triky pri kompostovaní. Dozviete sa všetko čo sme sa za dva roky kompostovania naučili, vrátane toho ako sme vyhrali našu dlhotrvajúcu vojnu s muškami. 🙂